Pri slove charita sa mi vždy vynorí otázka mojej mami: „Čo si Ty charita?“ Veď prečo by som si privyrobila predajom starších nepotrebných vecí? Radšej som podarovala tým, čo nemali. Ten pocit bol na nezaplatenie. Pozerať na človeka, ktorý sa teší niečomu, čo mne zavadzalo. Vždy som radšej dávala, než dostávala.
Je veľmi smutné, koľko ľudí sa ocitlo na hranici chudoby. Veľa krát zúfam, že „ako vyjdem z výplaty“. Potom si predstavím, že ako vyjde rodina s deťmi, ktorá má mesačne na vyžitie napr. 60 eur. A veľa krát si ľudia pomyslia, že načo mali toľko detí a načo, prečo, začo,… isto je dosť takých, čo sa do biednej situácie dostali sami, ale mnoho je takých, ktorých tam doviedli okolnosti.
Tak či tak, všetci sme ľudia, a hlavne nesúďme. Súdiť nás bude niekto iný. Stále sú na tom lepšie ľudia, ktorí majú aspoň kde hlavu skloniť, aj keď v chudobe, ale pod vlastnou strechou.
Bezdomovci? Hmm… ďalšia rozporuplná téma. Opilci, feťáci, prostitútky… A? Čo? Niektorí mali menej šťastia už od narodenia, niektorí o šťastie prišli neskôr. Každému sa to môže stať, preto sa treba nad tým zamyslieť aj z tejto strany. Každý tento človek bol raz dieťa, tak netreba zabúdať na to, že aj my máme deti a čo keď?? Darmo dáme lásku, nehu, všetko. Čo keď spadne dole a nedokážete mu pomôcť? Myslím, že pri prebdených nociach, myšlienka, že tam niekde funguje „nejaká“ charita, ktorá nesúdi týchto ľudí, je fajn.
Tiež som doteraz nevedela, čo charita zahŕňa. Slovo charita som mala v spojení s pomocou. Samozrejme charita pomáha v rôznych rozmeroch. Charita je samozrejme spojená so zbierkami, či už materiálnymi alebo finančnými. Finančná zbierka – je to typ pomoci, z ktorej majú ľudia obavu. Veď koľko sa už popísalo o podvodoch. Ľudia neveria, že peniaze, ktoré darujú idú tam, kam majú. Teraz som sa ocitla sama v charite, „našťastie“ ako dobrovoľník. Vidím, že to funguje a teším sa tomu.
Je fajn vidieť, že niečo dáva zmysel a naozaj to pomáha.
Silvia
dobrovoľníčka CPČ v Seredi
