Vytúžený prázdninový a dovolenkový čas nám poskytuje veľa možností kontaktu s prírodou. Vieme, že je pre nás prameňom zdravia, oddychu jednoduchosti a duševnej sily. Mnohí sme skúsili, že bolesti tohto života sa často v prírode utopia, duch sa otvorí a srdce utíši.

Príroda je ako otvorená kniha, z ktorej sa môžeme čítaním dozvedieť veľa o sebe, iných i o Bohu. Nie zbytočne sa hovorí, že čím dôvernejšie sú naše styky s prírodou, tým sme bližšie k nadprirodzenu. Dnešný človek je zahalený mnohými povinnosťami, požiadavkami a novými dojmami, že je v nebezpečenstve stratiť svoju hĺbku a jednotu svojej existencie. Každodenná rozptýlenosť a rozorvanosť zatláčajú Boha do úzadia. Duchovná atmosféra nie je nabitá Bohom. Kto napríklad riadi auto, nemyslí na Boha, ale na plynový pedál a brzdy. Dieťa, ktoré chce prebehnúť na druhú stranu ulice, nepozerá na anjela strážcu, ale na zelené svetlo. Chemik, ktorý robí experiment, sa nespolieha na modlitbu, ale na zákonitosť. V technickom svete akoby nebol priestoru pre Boha. Našťastie mnohí si aj dnes uvedomujú, že príroda je stále plná Božích slov. Prírodovedec Morrison Cressy to vyjadril krásnou myšlienkou: „Príroda nás napĺňa obdivom k tvorivému Duchu, ktorý nás obdaril krásou, akú vie pochopiť iba človek. Táto krása pozdvihuje človeka blíž k Bohu, jeho Stvoriteľovi“.

Prichádzajme teda, priatelia, i v tomto čase do lona prírody, k studniciam nášho bytia. Prichádzajme sem s túžbou po obnovení vzťahu. Vracajme sa sem, ako sa dospelý syn vracia k matke. Tento návrat pociťujme ako nevyhnutnosť, bez ktorej by sa človek pomiatol na rozume a pominul v citoch. Veď keď nepočujeme spev vtákov, nevšimneme si krásu pestrofarebného motýľa, budeme zajtra vidieť jeden druhého?

Prajem vám požehnané dni oddychu aj v lone našej prírody. Ponúka nám možnosť opäť sa nadýchnuť, aby sme mohli ďalej žiť. Pekné a požehnané prázdniny vám v modlitbe vyprosujem a všetkým prajem 🙂