Charita v Seredi končí – takýto ortieľ nad nami nedávno vynieslo tamojšie mestské zastupiteľstvo. Budovu, v ktorej sme fungovali, bude súkromný investor využívať k jeho privátnym záujmom. Pre naše služby však mesto priestory nenašlo a my vieme, že dôsledok tohto rozhodnutia sa prejaví už čoskoro. A nebude to príjemné.

V charitnom nízkoprahovom centre na Garbiarskej ulici sa ľudia v núdzi mohli najesť, osprchovať, vymeniť si špinavé oblečenie za čisté, alebo si oprať svoje veci. Pre pomoc k nám prichádzali mladí aj starší ľudia. Neboli to len ľudia bez domova, ale boli to aj oni.

Naši sociálni pracovníci im pomáhali nájsť prácu, písali s nimi životopisy a ak prišla týraná žena, snažili sa nájsť pre ňu vhodné zariadenie. Človek však prvýkrát otvorí naše dvere so slovami „som hladný“. Až potom, keď dostane najesť, naši ľudia zisťujú, aký má problém. Že je závislý. A že by sa išiel liečiť. No nemá doklady, tak ho treba nasmerovať na cestu, ako ich vybaviť. Treba zistiť, či má dlžoby na poistení. Má? Treba nájsť také zariadenie, do ktorého môže nastúpiť napriek tomu.

Práca sociálneho pracovníka je o tom všetkom. A je aj o ošetrovaní rán ľuďom, ktorých na ulici dohrýzli hlodavce a ploštice. Ak majú vši, dostanú šampón a môžu sa ostrihať. Dostanú lieky, ak sú chorí a dostanú strechu nad hlavou, keď vonku mrzne. A ženy dostanú vložky, keď majú menštruáciu, alebo prídu len na toaletu. Za posledný rok prišlo nájsť pomoc do nášho centra v Seredi 176 ľudí. V nocľahárni ich počas minulej zimy spalo 67.

Títo všetci teraz prichádzajú pre postoj mesta o sociálnu službu – o jedinú takúto službu, ktorá v meste bola. Spolu s nami sídli v budove aj Združenie Storm, ktoré sa stará o závislých ľudí, za výmenu im poskytne nové injekčné striekačky, a tak predchádza rôznym ohrozeniam verejnosti. Po hlasovaní seredských poslancov si musíme do konca januára zbaliť svoje veci a odísť.

Čo ich zdvihnutie ruky pre toto riešenie prinesie? Že ľudia budú vykonávať potrebu na verejnosti. Že v Seredi bude viac špinavých ľudí, ktorí môžu prenášať infekcie. Že títo ľudia budú posedávať na lavičkách a na ihriskách. Že sa zhorší ich zdravotný stav, čo sú výdavky pre štát, keďže skončia s chorobami v nemocnici. A aj to, že v zime sa ľahko môže stať, že na ulici niekto zamrzne.

Nájsť peniaze na sociálnu službu na Slovensku je tvrdý a neustály boj. Žijeme z grantov a príspevkov, aktuálne fungujeme na projekte z Európskeho sociálneho fondu, z ktorého sa nám podarilo získať na prevádzku centra 36 143 eur na rok. Mesto Sereď nám ročne prispievalo sumou 1200 eur. Ostatné náklady sme museli lepiť, z čoho sa dalo, z dvoch percent, jednorazových príspevkov a malých projektov. No a teraz strácame strechu nad hlavou a s ňou prídeme aj o najväčší grant z Európskeho sociálneho fondu.

Predtým, ako sa vysťahujeme, chceme povedať ešte toto: Problémy ľudí v núdzi sú aj problémy spoločnosti. Ak teda chýba sociálna služba, spoločnosť to pocíti. Lebo všetci chodíme po tých istých uliciach a parkoch. Lebo všetci žijeme v tom istom meste, aj keď niekto v rodinnom dome a niekto pod mostom alebo na ubytovni. Lebo ak zoberieme človeku miesto, kam sa išiel najesť, pôjde kradnúť, keď bude hladný. A možno bude taký zúfalý, že na niekoho zaútočí.

Hľadáme priestor vhodný pre naše centrum, ale musel by sa stať zázrak, aby sme ho našli. Charita poskytuje služby v mestskej budove na Garbiarskej ulici v Seredi od decembra 2012. Správy o vysťahovaní prichádzali často, ľudia pravidelne v médiách čítali o tom, kto všetko sa o tento objekt zaujímal. Teraz, keď je to definitívne, nás najviac mrzí že ľudia, ktorí dvíhajú ruky v zastupiteľstve, nedokázali nájsť riešenie výhodné pre obe strany. A ešte to, že toto rozhodnutie Sereď pocíti veľmi skoro. A nebude to príjemné.