Na charite pracujem už päť rokov. Aktuálne je mojou hlavnou náplňou rozvoj sociálnych služieb. Hľadám možnosti financovania, píšem projekty, pracujem na štandardoch kvality. Nie je to vždy jednoduché, ale držím sa kréda: „Kde je vôľa, tam je cesta“. Považujem za výnimočné mať možnosť byť blízko ľudí, ktorí sa snažia meniť svoje životy a ľudí, ktorí ich pri tejto ceste sprevádzajú a podávajú pomocnú ruku. Mám tak príležitosť prispievať svojou kvapkou a byť súčasťou života Trnavskej arcidiecéznej charity, čo je pre mňa veľmi obohacujúce.
Nešťastné dni, ktoré práve prežívajú dvaja starší manželia z Dolných Otrokovíc, sa začali zdanlivo rozumným rozhodnutím. Muž sa ocitol na PN, a tak zrušili stavebné sporenie, aby im zostalo viac peňazí na domácnosť.
Sporiteľňa však mala s ich rozhodnutím problém, pretože nespĺňali všetky potrebné kritéria, aby sa v krátkej dobe dostali k našetrením peniazom. Manželia sa preto rozhodli prepísať účet na syna. Ten peniaze zo stavebného úveru skutočne dostal, svojim rodičom ich však nedal.
Mužov stav si vyžiadal operáciu hlavy, po ktorej nedokázal triezvo uvažovať. Manželka sa o neho starala, prvoradé bolo zdravie a riešenie stavebného úveru odsunuli prirodzene na druhú koľaj. Ďalšia rana prišla, keď aj žene diagnostikovali meningeom a musela podstúpiť rovnakú operáciu. Tá ale nedopadla najlepšie, pani mala oslabenú imunitu, cukrovku, problémy so srdcom a nakoniec aj psychické problémy.
V tom čase prišiel syn s plánmi o novom dome a prosil rodičov o podporu. V dobrej viere mu prispeli peniazmi z druhého účtu stavebnej sporiteľne a zároveň sa zaručili vlastným domom, aby získal hypotéku. Sľuboval im, že hypotéku prepíše na svoj nový dom, nič z toho však nedodržal, peniaze nevrátil a predal aj pozemok, ktorý kúpil na výstavbu domu z rodičovských peňazí.
Manželia sa ocitli vo finančnej kríze, prišla zima, nebolo na drevo, prepadli krízovému rozhodnutiu a požičali si od nebankovky. Udalosti začali naberať na obrátkach, syn neplatil úvery, manželia sa snažili dlhy splácať, no nedokázali to a syn vyhlásil osobný bankrot.
Manželia čelili exekúcii a nakoniec aj dražbe domu. A tak ľudia, ktorí mali zdravie, dom, sporiace účty na prilepšienie si v dôchodku aj syna, ktorý im mal byť oporou, prišli o všetko. Situáciu dnes nedokážu sami vyriešiť, sú bezmocní, stratení a ich jediným želaním je dožiť život spoločne a v pokoji. Majú už len jeden druhého a svojich psov, ktorých nechcú opustiť.
Manželia nás požiadali o pomoc, pretože nechcú ísť do sociálneho zariadenia. Hľadajú malý dom na dedine alebo chatku, kam by sa mohli presťahovať aj so svojimi psami.
Prosíme o zdieľanie tohto príbehu. Možno sa nájde niekto, kto by vedel manželov ubytovať, prípadne má starší domček alebo chatku na prenájom za cenu dostupnú dvom ľuďom v krízovej situácii, ktorých jediným príjmom sú dôchodky.
Ak by ste vedeli pomôcť, kontaktujte našu kolegyňu mailom alebo telefonicky: Katarína Pažítková, 0948 367 081, katarina.pazitkova@charitatt.sk
