On bol chlapisko s hromovým hlasom a prudkými spôsobmi. Ona útle a nežné žieňa. Zobrali sa. On sa snažil, aby jej nič nechýbalo, ona sa starala o domácnosť a vychovávala deti. Príbeh, ako mnoho iných.
Keď boli všetky deti zaopatrené, žene zmizol úsmev z tváre, slabla a stávala sa čoraz priesvitnejšou. Nechutilo jej jedlo a čoskoro zaľahla do postele. Ustarostený manžel ju zaviezol do nemocnice. Prišli lekári, špecialisti. Nikomu sa nepodarilo zistiť, akú má chorobu, triasli hlavami. Posledný odborník oznámil mužovi: „Povedal by som… jednoducho, že vašej manželke sa už nechce žiť.“ Bez slova si sadol k manželkinej posteli a chytil ju za ruku.
Útla rúčka sa stratila v mužovej veľkej dlani. Potom jej svojim hlbokým hlasom dôrazne povedal: „Nezomrieš, lebo ťa potrebujem!“ Ona sa opýtala: „A prečo si mi to nepovedal skôr?.“ Jej stav sa zlepšoval a dnes sa cíti dobre. Lekári a špecialisti sa stále pýtajú, aká to bola choroba a aký liek ju vyliečil tak rýchlo.
Nikdy nečakaj, že niekomu povieš až zajtra, že ho miluješ. Urob to hneď. Nemysli si, že tvoja mama, tvoj otec, tvoja žena, tvoj muž to aj tak vedia. Možno to vedia. Teba by unavilo, keby ti to niekto opakoval? Nepozeraj na hodinky. Zdvihni telefón a povedz: „To som ja, chcem ti povedať, že ťa mám rád.“ Stisni ruku osobe, ktorú miluješ, a povedz: „Potrebujem ťa. Mám ťa rád, milujem ťa, ľúbim ťa.“ Láska je život. Jestvuje kraj mŕtvych a kraj živých a líšia sa len láskou. Rozoznáš ich podľa nej.
Požehnané dni naplnené láskou a ochotou pomáhať iným Vám v modlitbe vyprosuje Mons. Ján Bučík