Tieto riadky opisujú skutočný príbeh Jaroslavova, ktorému sme pomohli, keď po 23 rokoch opúšťal ústav pre výkon trestu odňatia slobody. Trnavská charita stojí pri ľuďoch, ktorí potrebujú druhú šancu. Na konci článku nás môžete podporiť v jarnej zbierke a stať sa súčasťou našej pomoci.
Traumatické detstvo, reedukačné zariadenie, trestný čin. Rozsudok: dvadsaťtri rokov v ústave pre výkon trestu odňatia slobody. Prežité. Jaroslav kráčal cez väzenské brány s obrovskými obavami. Ten svet vonku opustil ako mladík v 90. rokoch. Nemá v ňom žiadne väzby. Nikoho.
Nevie, kto sú jeho biologickí rodičia a detstvo je preňho dodnes traumou. V šestnástich rokoch sa dostal do reedukačného zariadenia, kde získal vzdelanie. Potom prišla situácia, po ktorej skončil na takmer štvrťstoročie za mrežami. Na jeho rukách zostala krv iného človeka. Teraz sa vracia von.
Odsúdení v ústave zložili stávky. Jaro bude do týždňa späť, alebo tam vonku spácha samovraždu.
Keď sa blížilo Jaroslavovo prepustenie na slobodu, duchovný správca ozbrojených síl oslovil sociálnu pracovníčku trnavskej charity, Soňu Pobieckú. Na ten deň, keď ho čakala pred ústavom, si dodnes pamätá úplne presne. „Neveriacky sa pozeral po okolí a nestíhal sa čudovať tomu, čo vidí. Koľko veľa áut. A koľko ľudí. Kráčajú rýchlo, každý svojim smerom. Nezdravia sa. Nerozprávajú sa. Takýto svet neopúšťal, všetko je iné. Bol stratený,“ opisuje Soňa.
Jaroslav bral po traumách z detstva tabletky a je závislý od sedatív. Trpí psychickými poruchami. Aj preto sme mu museli pomôcť s návratom do sveta, ktorý nepoznal. V takýchto situáciách je dôležité, aby klient získal bezpečné prostredie a istotu. Všetky rodinné vzťahy boli v jeho prípade rozbité, no potreboval niekoho, komu by mohol dôverovať a porozprávať sa o úplne bežných veciach. V tomto smere mu bola oporou práve sociálna pracovníčka Soňa, na ktorú sa mohol obrátiť doslova 24 hodín denne.
Jaroslav si vďaka podpore charity vybavil doklady a registroval sa na úradoch. Zaevidoval sa u lekára, našiel si prácu a vybavil ubytovanie. Dokázal sa uchytiť v bežnom živote. Má strechu nad hlavou, pracuje a žije svoj život. Soni môže aj dnes zavolať a hľadať u nej podporu, keď to potrebuje.
Ľudia v podobných životných situáciách nachádzajú na charite svoju druhú šancu každý deň. Stáť pri nich môžeme aj vďaka našim podporovateľom. Pred Veľkou nocou mohli ľudia na charitu priespieť v jarnej v zbierke v kostoloch. Pre pandémiu sú však kostoly zatvorené a my hľadáme napriek ťažkej situácii cestu, ako ďalej pomáhať.
Preto prosíme o vašu podporu
