Pondelok, 8.55. hod. Pred vstupom do nízkoprahového denného centra v Trnave stojí skupinka asi tridsiatich ľudí a prichádzajú ďalší. Pre väčšinu z nich je domovom ulica, respektíve opustené alebo schátrané budovy v meste. Teraz sa na tomto mieste schádzajú na raňajky.

Sociálna pracovníčka Michaela Peterková otvorila dvere a miestnosť sa okamžite zaplnia. Prišli muži aj ženy, starší, aj dvadsiatnici. Z dreveného pultu si berú chlieb natretý maslom a z veľkej nádoby si do hrnčekov čapujú kávu. „Vydávame tu len takéto jednoduché raňajky. Niekedy ich spestrí zelenina z obchodu, s ktorým spolupracujeme, táto služba však má byť v prvom rade motivačná,“ vysvetľuje Mária Altoffová, odborná garantka centra. Mäsokombinát už charite ponúkal salámy a iné mäsové výrobky, ak by však klienti dostali na tanieri pridobré jedlo, nesnažili by sa zarobiť si na niečo lepšie. Raňajkové menu v centre si môžu vylepšiť, ak upracú spoločné priestory. „Vtedy dostanú mäsovú konzervu, paštétu, konzervu s rybami, instantnú polievku alebo keks,“ ukazuje na balíček s odmenou Mária.

Poznajú hranice
Tri pracovníčky majú fungovanie nízkoprahového denného centra pod palcom. Máriu Altoffovú počuť. Počuť v zmysle, že jej hlas sa šíri celým priestorom a nemusí ho pritom ani zvyšovať a počuť aj v zmysle, že čo povie, to platí. Klienta dokáže uzemniť, rozosmiať aj povzbudiť. „Takýto prístup je dôležitý, aby klienti vedeli spolupracovať, aby rešpektovali pravidlá a vykonali prácu, ktorú majú,“ vysvetľuje. Za počítačom sedí Vladimíra Kloknerová, ku ktorej pristúpi Peter, možno dvadsaťročný mladík, ktorého sem dnes prvýkrát priviedli pravidelní klienti. Vladka mu pokojným hlasom oznamuje, ako centrum funguje a aké služby v ňom môže využiť. Peter pritakáva. Podľa prízvuku nepochádza z Trnavy, ani z okolia a zatiaľ nie je jasné, aká životná situácia ho sem priviedla. Sociálni pracovníci charity to na silu nezisťujú. Pokiaľ človek chce, požiada o špecializované poradenstvo, v centre však nikto netlačí na pílu. Klienti tam prichádzajú za službami, ktoré sú pre človeka na ulici vzácne. Môžu si urobiť hygienu a odložiť do trezora osobné veci, požiadať o čisté oblečenie alebo si to svoje oprať, oddýchnuť si v teple a porozprávať sa o problémoch.

Potrebné pre celú spoločnosť
Ak sa ľudia bez domova pravidelne sprchujú, je menšia pravdepodobnosť, že sa na verejnosti rozšíria infekčné choroby. Ak dostanú podporu formou jedla, je menšia pravdepodobnosť, že ich hlad prinúti kradnúť. Ak budú mať možnosť sociálneho poradenstva, existuje nádej, že raz vystúpia z bludného kruhu. Podporiť aktivitu klientov pri hľadaní práce mal projekt umývania autobusových zastávok. Tento verejný priestor si charita na istý čas adoptovala. „Klienti nízkoprahu umývali plexisklá autobusových zastávok v meste. Chceli sme, aby verejnosť videla, že aj títo ľudia dokážu robiť niečo prospešné. Zároveň sme takto učili ľudí bez domova pracovať, dodržať termín a urobiť, čo sa od nich vyžaduje,“ vysvetľuje Mária Altoffová. Pri podobných pracovných príležitostiach dostanú klienti peniaze na lekársku prehliadku a pracovné oblečenie. Tie im zostanú a môžu ich využiť ďalšom hľadaní práce.

Žena s bolesťami žalúdka dostáva od Márie Altoffovej kvapky na úľavu.