Zdenko je 7-ročný zvedavý chlapček, ktorý robí svojej mamke Aničke radosť. Anička nemá ešte ani 30 rokov, no kríž, ktorý nesie, je veľa hádam aj na päť životov.
Prišla o otca, ktorý zomrel na rakovinu, pred necelými troma rokmi o snúbenca a ocka oboch jej synčekov – Zdenka a Samka, ktorého si rovnako vzala rakovina. Nestihli sa ani vziať. Choroba mala taký rýchly spád, že sa z budúceho manžela sa stala len trpká spomienka. Neprešlo veľa času, keď jej staršiemu synovi Zdenkovi lekári diagnostikovali leukémiu. Bol december 2023. Odvtedy trávia veľa času v nemocnici, liečba by podľa lekárov mala trvať 2 roky. Mama Anička vymenila prácu za nemocnicu. Okrem toho, že je oporou Zdenkovi, menšiemu Samkovi jej prítomnosť doma veľmi chýba. Starajú sa oňho babička s dedkom. Mamka Anička túži po tom, aby sa mohla vrátiť znova do práce a žiť bežný život: práca, škola, škôlka a domov.
Zdenko chodí do školy v nemocnici. Prvotné nadšenie pomaly strieda smútok, chýbajú mu deti. „V nemocnici je iné prostredie ako v skutočnej triede. Z liekov býva utlmený, čo má vplyv na jeho sústredenosť,“ vysvetľuje Anička a Zdenko z diaľky pritaká. „Hm, je to tak,“ spomína na únavu chlapec. Rozrozpráva sa, že má rád lego, kartičky s Pokémonmi, „zemeguľu“ – ukazuje na glóbus a encyklopédie. Je prirodzene veľmi zvedavý a rád získava nové vedomosti. Ak situácia dovoľuje, hrávajú sa spolu s bračekom.
V spolupráci s automobilovou firmou Autocomodex mohol Zdenko počas našej návštevy hútať, čo sa asi tak skrýva v krabici, ktorú sme mu priniesli. Rozbaľuje s nadšením. „To je tablet! Ďakujem. Tam si môžem dať aj Minecraft,“ jasná Zdenko. Áno, je určený na zábavu aj vzdelávanie. Klávesnica, ktorá k nemu prislúcha, pomôže Zdenkovi zdokonaliť sa v písmenkách.
Trnavská arcidiecézna charita poskytuje rodine potravinovú pomoc a drogériu. Rodine bol obcou Bučany pridelený sociálny byt. K jeho zariadeniu prispela aj charita, a to oslovením darcov.
Snom mamy Aničky je to, aby sa v ňom po liečbe mohli chlapci bezstarostne hrať. A aby ich život plynul v bežných rutinných šľapajach, v šľapajach „obyčajnej rodinky“.
