V januári 2015 dievčatá z dobrovoľníckej služby ÚPSVaR – Zuzku, Adriku a Majku vystriedali Anička, Andrejka, Silvika a Gabika. Ani sa nám veriť nechce, ale 30. 6. 2015 uplynulo už dohodnutých 6 mesiacov a dievčatá sa rozlúčili s klientmi i so svojím pôsobením v Centre pomoci človeku Sereď. S ich pomocou sa nám podarilo zachovať a posilniť sociálne služby, ktoré poskytujeme pre klientov, ktorí sa ocitajú v ťažkých životných situáciách. Dobrovoľníčky si svedomito plnili svoje povinnosti, v každej ich činnosti bolo cítiť ich osobnosť a každá z nich venovala charite kúsok seba.
Za ich výpomoc pre Trnavskú arcidiecéznu charitu im patrí jedno veľké ĎAKUJEME!!!
Pri odchode som ich poprosila, aby napísali pár viet, ktorými by zhrnuli svoje pocity. Tu sú:
Anička: „Musím sa priznať, že v prvý deň keď som nastupovala ako dobrovoľníčka do CPČ v Seredi, mala som zmiešané pocity. Napriek tomu, že som sa na túto skúsenosť veľmi tešila, mala som aj obavy. Dnes po viac ako pol roku už viem, že boli úplne zbytočné. Stretla som veľmi veľa dobrých ľudí, vypočula si mnoho životných príbehov a naučila som sa veľmi dôležitú vec a to, že svet nie je ,, čierno-biely.“ Že nikto z nás nemá právo súdiť ľudí kvôli ich “chybným“ rozhodnutiam. Pretože každé rozhodnutie ľudského jedinca je niečím ovplyvnene a to “ niečo“, môže byt tak boľavé a schované kdesi vnútri duše, že to zrazu vrhá na celú situáciu úplne iné svetlo. A preto som naozaj vďačná za veľmi poučné a obohacujúce obdobie , ktoré som strávila v charite, za ľudí ktorých som spoznala a za skúsenosti, ktoré som nadobudla.“
Andrejka: „Do Charity som prišla s veľkým odhodlaním pomáhať, tak ako ma to učili rodičia, starí rodičia a nakoniec tak, ako som to cítila aj ja sama. Vzájomným poznávaním našich klientov prišli situácie, kedy som sa naučila povedať „nie“, ktoré je na tomto mieste mnohokrát prospešnejšie ako slovo „áno“. Zažili sme spolu chvíle žartovné i tie smutné. Nikdy nezabudnem, aký krásny pocit je vybaľovať dary od dobrých ľudí z prvopiatkovej zbierky, rovnako ako keď nám dobrí ľudia prinášali veci, oblečenie, či iné veci, ktoré poslúžili našim klientom. Rovnako krásny pocit bol, keď nám každé ráno darovali chlieb či koláče z malej miestnej pekárne. Vážim si prácu všetkých ľudí, ktorí pracujú v podobných organizáciách či združeniach. Neprestávam ďakovať Bohu za všetkých ľudí, ktorí pomáhajú pomáhať.“
Silvika: „Práca na charite mi dala iný pohľad na ľudí bez domova, či už prišli o domov bez alebo vlastným pričinením. Viem, že ak chcem pomôcť, pomôžem a neriešim na čo to daný človek použije, ale v danom okamihu mu to pomôže. A najkrajšie zistenie bolo, že v tejto ťažkej dobe existujú naozaj ľudia, ktorí naozaj pomáhajú nezištne. Som rada, že som tu bola a vedela by som si predstaviť takúto prácu s ľuďmi bez domova robiť i naďalej.“
Gabika: „Charita nám dala možnosť bližšie nazrieť do sveta a sŕdc ľudí a ich osudov, pomáhať im, poradiť im s priateľským úsmevom vidieť spokojnosť v ich očiach.“
Od 1. 7. 2015 sme začali spolupracovať s novou pracovníčkou TTADCH – Vladkou, ktorá v centre pôsobila ako dobrovoľníčka od augusta 2013 a novými dobrovoľníkmi dobrovoľníckej služby ÚPSVaR – Ruženkou a Pavlom.
Tešíme sa na našu spoluprácu a veríme, že spolu budeme tvoriť rovnako jednotný a silný tím.
