Muž bez nôh na vozíku sedáva na Paulínskej ulici v Trnave a nariekavo vyzýva ľudí, aby mu pomohli. V rukách drží pohár, do ktorého padajú mince. Ak ste sa práve rozhodli prispieť, vedzte, že podporujete obchodovanie s ľuďmi.

Fyzicky postihnuté osoby v núdzi sa často stávajú obeťou kriminálnikov, ktorí na nich zarábajú pekné peniaze. Zosnujú celé gangy, ktoré rozvážajú postihnutých ľudí z jedného mesta do druhého a nútia ich žobrať. Všetky peniaze im potom zoberú. Obete, takzvané biele kone, žijú v zlých podmienkach a nemajú takmer žiadnu šancu na lepší život. Stali sa doslova rukojemníkmi svojich trýzniteľov. Aj v Trnave žobre na ulici niekoľko ľudí z Rumunska, Srbska a Bieloruska, o ktorých vieme, že sú biele kone. Kontakt s nimi nadviazali charitní streetworkeri. „Od prvej chvíle je z nich cítiť nervozitu. Obzerajú sa, či nás pri rozhovore niekto sleduje, nechcú o sebe nič prezradiť, tvrdia, že pomoc nepotrebujú,“ opisuje skúsenosti Simona Nováková, vedúca služby Streetwork. Muž, ktorého sme opísali v úvode článku, je tiež cudzinec. V Trnave sa objavuje vždy po nejakom čase a vždy na tom istom mieste žobre peniaze či sú treskúce mrazy alebo horúčavy. Streetworkeri kontaktovali aj zdravotne postihnutého muža, ktorý vyberal od ľudí peniaze pri františkánskom kostole. Bezvýsledne. Na druhý deň ho nebolo. „Takéto situácie sú obvykle apelom, že je čas stiahnuť sa do iného mesta. Naopak, keď sa obetiam obchodovania darí, zostávajú v meste aj niekoľko dní. V žiadnom prípade ich preto nepodporujte, pretože človeku, ktorému peniaze dávate, to aj tak nepomôže,“ dodáva Simona Nováková.