V trnavskej charite vediem tím dobrovoľníkov. Raz sa ma priateľ opýtal, čo by som chcel v živote robiť, "slúžiť ľuďom". Mám dve zdravé ruky a nohy. Oči, ktoré vidia, uši, ktoré počujú, niekedy vraj len to čo, chcú. Aj ústa, ktoré môžu potešiť a povzbudiť. Dobrovoľníctvo v charite vnímam ako skvelú možnosť podeliť sa o bohatstvo s tými, ktorým niečo v živote chýba. Človek pritom hneď nemusí robiť zázraky. Núdznym pomôže obyčajné objatie, povzbudenie alebo pozorné oko, ktoré si ich všimne.
Aj malá zmrzlina dokáže priniesť veľkú radosť.
Človek až žasne nad pestrosťou bežných situácií, vďaka ktorým sa nám v priebehu malej chvíľky zmení pohľad na život okolo nás.
Bol krásny letný podvečer a ja som sa vybral do mesta. Zašiel som do kostola na svätú omšu a po nej som dostal chuť spríjemniť si večer kopčekom zmrzliny a tak som s to namieril do najbližšej zmrzlinárne.
Nikde som sa neponáhľal, počkal som, kým sa zopár záujemcov nechá obslúžiť a ja som si zatiaľ oddýchol na lavičke v parku. Potom sa priestor pri okienku uvoľnil, nuž som si povedal, nadišla moja sladká chvíľka. Podišiel som k nemu a rozhodoval sa medzi klasikou – vanilkovo – karamelovou alebo niečím osviežujúcim, ovocným.
Z tohto môjho bytostne dôležitého rozmýšľania ma v zrazu vytrhol pohľad na mladých ľudí, ktorí sa blížili. Všimol som si ich už vtedy, keď prišli do kostola, no nevenoval som im väčšiu pozornosť. Teraz ma však na nich niečo zaujalo.
Zdalo sa mi čudné, že ich sprevádzal len jeden pán v stredných rokoch, ktorý ich objímal a hašteril sa s nimi, ako keby to boli jeho deti. Kto je to, čo sú zač, odkiaľ sú, chcel som zrazu vedieť o tejto asi 15-člennej skupinke detí, tínedžerov a už skoro dospelých. Niečo ma k ním neuveriteľne priťahovalo.
Dostal som nápad – čo keby som ich dnes pozval na zmrzlinu. A tak som počkal, kým prídu bližšie a prekvapil ich mojim návrhom. Chvíľku na mňa začudovane pozerali, no potom ich „otec“ prikývol a zmrzlinárka v okienku mala plné ruky práce.
Iskričky radosti v ich očiach sa intenzívne miešali zo svrbením v mojom vnútri. Ten pocit, keď vidíte, ako vaše maličké darovanie prináša kúsok radosti do dňa niekoho iného, sa slovami nedá opísať.
