Blog

Čo máme nové?

Juraj Juríček

V trnavskej charite vediem tím dobrovoľníkov. Raz sa ma priateľ opýtal, čo by som chcel v živote robiť, "slúžiť ľuďom". Mám dve zdravé ruky a nohy. Oči, ktoré vidia, uši, ktoré počujú, niekedy vraj len to čo, chcú. Aj ústa, ktoré môžu potešiť a povzbudiť. Dobrovoľníctvo v charite vnímam ako skvelú možnosť podeliť sa o bohatstvo s tými, ktorým niečo v živote chýba. Človek pritom hneď nemusí robiť zázraky. Núdznym pomôže obyčajné objatie, povzbudenie alebo pozorné oko, ktoré si ich všimne.

Je pôst naozaj len pre kresťanov?

dátum: 9. marca 2019 | kategória: Blog

Skúsme čas pôstu vnímať nielen ako formu obmedzenia a odopierania si mäsa, alkoholu, cigariet, televízie či internetu, ale aj ako priestor, kde vieme robiť veci inak. Lepšie.

Je pôst naozaj len pre kresťanov? Je, pretože kresťania si 40-dňovým pôstom pripravujú svoju srdcia na prijatie radostnej zvesti, zmŕtvychvstania Krista, ktoré slávime Veľkonočným trojdním.

Nie je, pretože tento čas môžeme všetci využiť ako čas stíšenia sa, upokojenia sa, pribrzdenia v každodennom zhone v ktorom sa nachádzame.

Príležitostí je veľa
Skúsme čas pôstu vnímať nielen ako formu obmedzenia a odopierania si mäsa, alkoholu, cigariet, televízie či internetu, ale aj ako priestor, kde vieme robiť veci inak. Lepšie. Práve týmito drobnými zmenami vytvárame priestor pre konanie dobra, ktoré v našom živote chýba, či je v nás nedostatočne zakorenené.

Konajme skutky lásky, pomôžme tam, kde nám to naše možnosti či schopnosti dovoľujú. Príležitostí je veľa, stačí si len otvoriť oči, ale hlavne srdce a veci sa začnú meniť. Aj každodenná maličkosť môžeme spríjemniť či uľahčiť život ľuďom okolo nás.

Horlivo za dobrom
Dobrý návod nám ponúka Pápež František, ktorý kladie tri otázky. Ako sa správam k ľuďom? Aké je moje srdce zoči-voči iným? Som pokrytec, keď sa usmievam, a potom poza chrbát kritizujem a ničím mojim jazykom? Ak sa nám podarí v tomto trochu napraviť, sme na správnej ceste.

Skúsme to a dajme si konkrétny pôstny úmysel – uchopiteľný, merateľný, podeľme sa oň, buďme v rodine alebo v práci, v spoločenstve, s priateľmi, aby sme sa vzájomne kontrolovali, konfrontovali v plnení svojho predsavzatia. Vyčleňme si čas pre seba, stíšme sa a skúsme zmenu zmýšľania, zmenu konania. Vnímajme potreby blížnych, uvedomme si, čo je naozaj dôležité. Že prach sme a na prach sa obrátime. Výsledkom nám bude pokoj a radosť, pretože sa budeme zdržiavať zlého, naopak budeme horliví v dobrom.

Podľa mňa je teda čas pôstu pre všetkých, no musím po pravde priznať, že my, kresťania, máme výhodu. Akú? Vrátim sa k Pápežovi Františkovi a jeho trom otázkam. On vraví o lieku na túto našu „chorobu“. Je ňou modlitba. Nekritizuj, neohováraj, ale modli sa za neho, za ňu, pretože modlitba, pôst a almužna sú tradičnými piliermi pôstneho obdobia. Alebo zahryzni si do jazyka, opuchne a ty nebudeš môcť rozprávať.