K charite sa dostal pred 13 rokmi vďaka manželke. Študoval filozofiu a ako doktorand si povedal, že by bolo dobré začať niekde pracovať. S vtedajším vedením TADCH sa dohodol na pozícii koordinátora materiálnej a potravinovej pomoci. Teraz je zástupcom riaditeľa a kade chodí tade hlása, že charita je oveľa viac ako obnosené šatstvo či práca s ľuďmi bez domova.

Práca v charite je farebnejšia ako dúha. Jej výhodou je, že nezamestnáva len sociálnych pracovníkov, ako by sa na prvý pohľad mohlo javiť. Distribúcia potravín, streetwork, vyhľadávanie a kontaktovanie ľudí bez domova so službou pomoci na charite, zástupcovi riaditeľa Igorovi Strýčkovi, otvorili oči.

„Doteraz si pamätám človeka na invalidnom vozíku na Trojičnom námestí, ako sa nevedel dostať do obchodného domu. Prešiel som okolo neho a možno som si o ňom pomyslel aj niečo nepekné, prečo zavadzia, no zrazu sa tam objavil druhý človek bez domova, ktorý mu pomohol. Vtedy som si povedal, Igor, to ako teraz žiješ, asi nie je veľmi pekné,“ spomína na svoje začiatky a odhodlanie niečo zmeniť.

Predsudok

Úlohou charity je pomáhať v najširšom slova zmysle. Nie na základe zásluhovosti či sily. Jej druhou, rovnako dôležitou úlohou, je búrať predsudky. Charita je dobre zaužívaným pojmom a nikto si pod ňou nepredstaví buldozéry či prací prostriedok. Čo si pod týmto slovom ľudia vo všeobecnosti predstavia, sú dve veci: ľudia bez domova a staré šatstvo. Ale to je predsudok.

Snahou Igora Strýčka je v spoločnosti napravovať túto pokrivenú mienku. „So šatstvom sme prestali pracovať úplne, nakoľko sme sa v istom čase premenili na „triedičov šatstva“. Ľudia túto zmenu prijímali ťažko. V zime priniesli veci vytriedené z leta, v lete zo zimy. Pre komplikácie sme to zastavili.“

Hoci sú v súčasnosti medzi potrebami charity aj kusy oblečenia, pre tieto prípady sa vyhlasujú konkrétne zbierky, napríklad ponožiek, čiapok či rukavíc a podobne.

„Ak potrebujeme topánky pre núdznych, vyhlásime zbierku topánok, ale už nekomunikujeme prosbu o šatstvo vo všeobecnosti. Dostali sme sa do štádia, kedy pomoc prestala byť pomocou.

Bez odsúdenia

Veľkým víťazstvom Trnavskej arcidiecéznej charity bolo po dvoch náročných rokoch otvorenie nového Nízkoprahové denného centra v Trnave v zmysle zákona o sociálnych službách. Vítaný je tam ktokoľvek a v akomkoľvek stave. Na tomto mieste nie je podstatné riešiť, či má v sebe návykové látky alebo nie. Podstatné je dodržiavať pravidlá.

„My sme na Hlavnej 43 roky túto službu vykonávali v budovách v dezolátnom stave. Pred troma rokmi sme si povedali, okej, poďme ukázať ako pomáhame ľuďom bez domova, ale aj ako pomáhame širokej verejnosti.“

Narkomanom stačí stodola

Počas práce v spomínanom centre sa zamestnanci charity často stretávajú s predsudkami, či ľudia pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok potrebujú modernú budovu, keď by im stačila aj stodola. „Ak im budeme poskytovať služby v stodole, tak sa ako v stodole budú správať.“ Prostredie je dôležitým aspektom k tomu, aby sa ľudia vyhľadávajúci služby charity nesprávali ako zvieratá. Prostredie vychováva. Takto širokému svetu ukazujeme, že títo ľudia majú svoju hodnotu a môžu jesť príborom,“ vysvetľuje Igor Strýček.

Charita je cirkevná organizácia a jej zriaďovateľom je otec arcibiskup Mons. Ján Orosch. To je ďalším dôvodom, prečo ľuďom pomáha. Latinské caritas znamená láska. Láska ku komukoľvek a bez podmienok.

„Našim klientom sa snažíme pomôcť prežiť život dôstojnejšie, hoci sú aj také prípady, kedy my musíme volať na pomoc políciu,“ objasňuje zástupca riaditeľa.

O ľudí bez domova sa formou nízkoprahovej sociálnej služby charita stará v rámci celej Trnavskej arcidiecézy len v meste Trnava.

A čo nejde robiť, však je mladý?

Keby ste aspoň tri noci prespali v parku, vládali by ste ráno vstať a vyraziť do roboty? Bolo by to veľmi náročné a ide tak trocha o ďalší predsudok. Z človeka na okraji spoločnosti sa za mesiac ani za dva inžinier nestane. Je to nereálne. Ak sa však jednému či dvom podarí dostať k spôsobu života, akým žije bežná majorita, je to obrovský úspech. Starším ľuďom, ktorí poberajú dôchodok, sa charita pokúša vybaviť umiestnenie do zariadení pre seniorov, mladším hľadá ubytovanie, prácu či ich dokonca učí pracovným návykom vďaka pracovným terapiám. Títo ľudia sa veľakrát vo svojom živote nemajú o koho oprieť a ich nepriaznivé príbehy sú ako cez kopirák. Úlohou charity je podávať pomocnú ruku a dotyčnému človeku povedať: nie si na to sám.

Seniori

Charita eviduje dlhý zoznam uchádzačov, ktorí by sa radi umiestnili v zariadení pre seniorov v Cíferi. Dom pokojnej staroby má kapacitu 39 miest a je nielen vhodným, ale aj pekným miestom na prežívanie pohodových chvíľ v staršom veku.

Strýček dopĺňa: „Pri starších ľuďoch je bytostne prítomná živá viera. V našom zariadení máme kaplnku a je vyhľadávané aj z tohto dôvodu. Sme cirkevná organizácia a to je pre nich príťažlivé.“

Je tu však aj druhá skupina seniorov, ktorí žijú vo vlastné životy vo vlastných domácnostiach. Doba sa za posledné dva-tri roky zmenila a tým aj samotné pomery ľudí na dôchodku. Dnes sa im výrazne znížil štandard kvôli vlne inflácie a to, čo si mohli dovoliť takpovediac „nedávno“ dnes pre mnohých nie je realitou. „Nič nespravili zle, nezadĺžili sa, ani si nepožičali, no dnešná ekonomická situácia ich doviedla k dverám charity, “  hovorí Igor Strýček. Ide o veľkú cieľovú skupinu, ktorej charita pomáha so základnými životnými potrebami.

Ďalšou kategóriou sú opustení seniori, ktorí žijú v podnájmoch. Charita im pomáha vďaka projektu materiálnej a potravinovej pomoci. Hoci nejde o sociálnu službu, je veľmi dôležitou súčasťou práce, ktorú charita vykonáva. Približne v 20tich kostoloch sa pravidelne uskutočňuje zbierka trvanlivých potravín a drogérie, ktorá pomáha napĺňať sklad pomoci. Seniorovi sa počas šiestich mesiacov dostáva pomoci v podobe plnej tašky trvanlivých potravín či drogérie. V prípade špecifických potrieb sa im poskytuje aj špecializované sociálne poradenstvo.

Pojem núdzny znova dostáva nové rozmery, novú dimenziu.

Terénna opatrovateľská služba a ošetrovateľská služba ADOS Caritas

Zdravotné sestry nenájdete len v nemocniciach či v ordináciách, ale aj v charite. Ošetrujú dekubity, podávajú infúzie…Zdravotné sestry ošetrujú pacientov nielen v rámci Trnavy, ale aj okolitých obcí.

Ide o veľmi vyhľadávanú službu financovanú zo zdravotných poistení, avšak obohatenú o charitný bonus. Pridanou hodnotou našich sestier je láska. To je ADOS-ka.

Charitatívna služba v rodinách sú naopak opatrovateľky, ktoré pomáhajú s obslužnými činnosťami v domácnostiach. Službu väčšinou využívajú seniori, ktorým sa pomáha s hygienou, doprovodom k lekárovi, drobnými prácami v domácnosti a podobne. „Opatrovateľky sneh neodhŕňajú, sú to ženy s veľkým srdcom,“ s úsmevom dodáva Igor Strýček. „Robia niečo dôležitejšie. Stávajú sa  súčasťou rodín našich klientov, trávia s nimi hodiny a budujú si pekné dlhodobé  a dôverné vzťahy.“

Charita v budúcom roku plánuje rozšíriť počet opatrovateliek na základe obrovského dopytu.

Núdzni ľudia nie sú len tí, ktorí natŕčajú ruky pred kostolmi či obchodnými domami. Skrývajú sa vo vašom susedstve, v Križovanoch nad Váhom, v Bučanoch, v Galante aj v Piešťanoch. Žijú svoju chudobu v skrytosti a nepýtajú. Pokúste sa zdvihnúť hlavy a pomôcť.

Hovorí sa, že najväčšou pomocou je robiť drobné skutky s veľkou láskou.