Seniorovi, ktorý zostane sám, sa môže život rýchlo prevrátiť hore nohami. To bol aj príbeh 83-ročného Jozefa. Manželka mu zomrela a dcéra žila v zahraničí. Z rodiny mal nablízku len staršieho brata a neter, ktorá mala vlastnú rodinu a chodila do práce.

Jozef potreboval pomoc doma aj sprievod k lekárom, a tak jeho neter požiadala charitu o opatrovateľku. Zabezpečili sme ju pre neho, dalo by sa povedať zo dňa na deň. Vždy máme obavy, ako klienti opatrovateľku príjmu. Do bytu im niekoľkokrát v týždni prichádza cudzia osoba, čo je zásah do ich súkromia.

Jozef si však zvykol rýchlo a našiel si aj svoje obľúbenkyne. Podarilo sa nám vybaviť pre neho odkázanosť na opatrovateľskú službu, a tak mu časť nákladov hradilo mesto. V byte aj vonku sa mu ľahšie pohybovalo vďaka pomôcke na chodenie a prestal sa báť pádov, začali sme mu nosiť obedy, a odbremenili tak neter aj brata. Vzhľadom na jeho vek a diagnózy sa však zdravotný stav zhoršoval a potreboval ešte viac starostlivosti. Napokon súhlasil s tým, že najlepším riešením bude zariadenie pre seniorov.

Najdôležitejšou spätnou väzbou na našu prácu je úprimné poďakovanie, ktoré prišlo v tomto prípade od Jozefovej dcéry aj od neho samého. Uistilo ma v tom, že sme opäť boli pomocou a oporou pri riešení pre niekoho jednoduchých a bežných každodenných záležitostí, pre Jozefa však každodenných skúšok, ktoré by sám nezvládol. Som rada, že aj vďaka tejto pomoci mohol žiť ešte niekoľko rokov v prostredí, ktoré je pre neho dôverne známe a blízke.

Adriana Krajčovičová,
vedúca opatrovateľskej služby Trnavskej arcidiecéznej charity